Letenky na Island sme si bookli úplne improvizovane – bolo minulé leto a povedali sme si, že by mohlo byť zaujímavé ísť v zime na Island. Nijak sme veľmi nerozmýšľali nad okolnosťami a nadšene sme si bookli letenky na prelom decembra a januára. Ísť na Island úplne mimo sezóny v čase, keď slnko ani poriadne nevyjde nad obzor a aj to iba na približne 5 hodín každý deň? Paráda! Ideálne podmienky na lov polárnej žiary 🙂  Lenže, ako tento krásny nebeský úkaz zachytiť na foťák?

https://www.instagram.com/p/BsDM-5EA3jW/ Aby ste mohli na živo pozorovať polárnu žiaru (Aurora Borealis na severnej pologuli a Aurora Australis na južnej pologuli), musí byť splnených niekoľko podmienok:

• musíte sa nachádzať na mieste, kde je samotná polárna žiara pozorovateľná – obľúbenými destináciami sú práve Island, sever Nórska, ďalej Grónsko, sever Kanady či opustené severné časti Ruska. Ideálne obdobie na pozorovanie je od novembra do apríla, teda v našej zime, kedy je na severe ešte väčšia zima 🙂
• v predošlé dni musí byť na slnku zaznamenaná dostatočná solárna aktivita, tzv. KP-index by mal byť ideálne na čísle 4 a vyššom (pre lovcov polárnej žiary odporúčam stránky is, spaceweatherlive.com a swpc.noaa.gov)
• Musí byť čistá, nočná hviezdna obloha bez oblakov
• Musíte byť na mieste, kde je minimálny alebo žiaden svetelný smog, takže mimo miest a dedín, ideálne v úplnej tme
• Ideálne mať so sebou kvalitnú fototechniku, ktorá s manuálnym nastavením zvládne zachytiť samotný úkaz na nebi.

Na našom 10-dňovom tripe po Islande sme mali šťastie na polárnu žiaru iba jednu noc napriek tomu, že sme cestovali v ideálnom ročnom období, pri relatívne rozumnej solárnej aktivite, no počasie je nepredvídateľné. Ak už budete mať šťastie na polárnu žiaru, je dobré vedieť, ako vytvoriť jej fotografiu tak, aby ste mohli na ňu ešte dlho spomínať a zdieľať ju v rodinnom fotoalbume. Polárna žiara na nebi môže trvať od pár minút až po niekoľko desiatok minút a tak by bola škoda tento čas stratiť experimentovaním s nastavením fotoaparátu. My vám ukážeme krok za krokom, ako fotoaparát nastaviť tak, aby ste polárnu žiaru zachytili na prvýkrát.

Ako teda zachytiť polárnu žiaru? Poďme na to krok za krokom…

1. Keďže je možné polárnu žiaru pozorovať iba v noci, musíme z minimálnych svetelných podmienok získať čo najviac. Ideálne je fotografovať na digitálnu zrkadlovku (alebo mirrorless) s čo možno najväčším snímačom, ideálne full frame alebo aspoň APS-C. My sme fotili na Canon EOS 6D Mark II.
2. Nezabudnite na statív – mal by byť dostatočné kvalitný, aby udržal váš fotoaparát s objektívom aj v prípadnom vetre bez akýchkoľvek pohybov. Odporúčame aj náhradnú batériu fotoaparátu, keďže zima a dnešné batérie sa veľmi nekamarátia. My používame na cestách statív Manfrotto Befree.
3. Zvoľte širokouhlý a dostatočne svetelný objektív. Svetelnosť by sa mala v ideálnom prípade pohybovať niekde medzi f/2.8 a f/4 – polárnu žiaru fotíme na “plnej diere”, teda na najnižšom možnom clonovej čísle, kedy je clona najviac otvorená a prepustí najviac svetla na snímač fotoaparátu. Širokouhlý objektív volíme kvôli čo možno najlepšiemu zachyteniu polárnej žiary spolu s krajinou na vytvorenie zaujímavej kompozície. My sme siahli po extrémne širokouhlom objektíve Canon EF 11-24 mm so svetelnosťou f/4.
4. Keď sa už polárna žiara objaví nad vašimi hlavami, je čas konať 🙂 Objektív prepnite na manuálne ostrenie a zaostrite na nekonečno. V horších svetelných podmienkach by mal fotoaparát problém zaostriť na svetlo na oblohe, prípadne sa mu to vôbec nemusí podariť.
5. Meranie expozície zvoľte maticové – na Nikone sa označuje ako Matrix Metering, na Canone ho nájdete pod označením Evaluative Metering.
6. Clonové číslo zvoľte čo najnižšie, v našom prípade to bolo f/4.
7. Prvú fotografiu skúste exponovať na ISO 1600-3200. Je dobré pred fotografovaním polárnej žiary poznať výstupné snímky vášho fotoaparátu z pohľadu šumu – vedieť +/- aká je horná hranica ISO tak, aby vám šum na fotografiách ešte stále neprekážal. Tu sa prejaví výhoda full frame smímačov, ktorých plocha čipu je 2,7× väčšia ako plocha APS-C čipu, čo umožní zachytiť rovnako svetelnú snímku pri nižších hodnotách ISO, takže môžete ísť v horších svetelných podmienkach (napr. práve pri fotení polárnej žiary) do vyšších hodnôt ISO bez výraznejšieho vplyvu na kvalitu snímky.

8. Čas uzávierky závisí od intenzity polárnej žiary a jej jej rýchlosti pohybu na oblohe. Pri dostatočne intenzívnej žiare by mal postačovať čas rádovo 5-10 sekúnd, pri slabšej intenzite to môže byť niekde medzi 15 ÷ 30 sekúnd.
9. Snímajte do RAW-u, čím maximalizujete možnosti postprocesu vrátane úpravy teploty farieb. Ak chcete vyváženie bielej nastaviť hneď od začiatku, zvoľte manuálnu teplotu niekde medzi 2800-4000 K.
10. Nebojte sa snímok podexponovať (pokojne aj o 1÷2 EV) a upraviť potom svetelnosť a farby v postprocese.

Keď sme na severe Islandu v mestečku Akureyri o desiatej večer zbadali nad kopcom polárnu žiaru, začali sme skákať od radosti ako malé deti. Rýchlo sme sadli do auta, nasmerovali to za mesto za kopec a užívali si tento neskutočný pohľad. Polárna žiara bola v našom prípade relatívne slabá (na lokálne pomery), takže sme museli ísť miestami s hodnotami ISO o niečo vyššie, aj tak však vzniklo pár záberov, za ktoré sme veľmi šťastní.

Jozef Orgonáš, #cestujemespolu